Potravinový kritik Patrick Linhart
Patrick Linhart je prvým mediálnym potravinovým kritikom, akého naše milé Slovensko má. K tejto práci sa prepacoval postupne. Prešiel si rôznymi profesiami, ktoré majú čo dočinenia s potravinami, od kuchára cez baristu, gastro, potravinovú výrobu až po marketing. V Írsku sa od roku 2013 venoval programu The Food Inspectors, veľa cestoval a po jeho návrate na Slovensko sa pustil do osvety ohľadne potravín aj doma. Prácu potravinového kritika si zvolil sám a nie je za ňu nikým platený. Je autorom programov Patrick Linhart Bez Cenzúry, ktorý máme možnosť sledovať už tretí rok , „Vieš, čo ješ?“ a najnovšie aj „Testy Potravín“.
Patricka som oslovila aby si so mnou „pokecal“ o témach, ktoré zaujímajú nejedného z nás. Pozývam Vás prečítať si rozhovor s človekom, ktorý sa denne pozerá pod pokrievku hrnca, kde sa „varia“ slovenské aj zahraničné výrobky, sleduje priebeh ich výroby a prezentácie, doslovne pod lupou.
Ahoj Patrick 🙂
Ako si sa dostal k tomu, čo robíš a prečo si si vybral práve takúto cestu? Byť potravinovým kritikom je asi dosť náročné ak nie aj nebezpečné, keďže ide o investigatívnu aktivitu.
Svoje štúdiá a kariéru som venoval potravinám. Zloženie a spracovanie potravín ma fascinovalo už od malička a ostalo mi to dodnes. Pol života som žil v zahraničí, kde som sa venoval zriaďovaniu a následnému riadeniu potravinových pobočiek. Zároveň som sa venoval natáčaniu seriálu o potravinách. Po návrate na Slovensko som zažil prvotný šok, keď som pri nakrúcaní dvoch relácií o potravinách, začal pomaly triezvieť z naivnej predstavy, že na Slovensku je spotrebiteľ chránený inštitúciami, dbajúcimi o jeho zdravie. Teda aspoň čo sa týka zdravia pochádzajúceho z konzumácie potravín. V rovnomennej relácii Patrick Linhart Bez Cenzúry, ktorá je investigatívneho charakteru a takisto aj zverejňuje výpovede bývalých zamestnancov potravinárskeho priemyslu. Možno ste zahliadli krátky video-šot s názvom „Výpoveď Farmára“, ktorý som natočil a ktorý aj mne pootvoril oči. No a v druhej relácii, ktorej som producentom, s názvom „Vieš, čo ješ?“ som rok navštevoval výrobné prevádzky a odhaľoval zákulisie výroby spracovaných potravín. Vďaka týmto, ale aj predošlým skúsenostiam, som porozumel faktu, že väčšina výrobcov potravín kašle na naše zdravie, pretože je to ekonomická jednotka hľadiaca iba na profit. No takisto som zistil, že úrady zlyhávajú a vedome zatvárajú oči pred podvodmi a problémami. Preto vás o týchto skutočnostiach informujem už rok na Slovensku vďaka mainstreamu, ale aj alternatívnym médiám.
Podľa čoho si vyberáš témy, ktorým sa aktuálne venuješ? Predpokladám, že je ich naozaj veľa. Je to aj na žiadosť niekoho kto ťa osloví?
Témy som si na začiatku vyberal sám, pretože som sa po 16 tich rokoch, strávených v zahraničí vrátil na Slovensko. Bol som zvedavý, ako sú na tom produkty domácej výroby. Šlo hlavne o produkty, ktoré som nakupoval bežne v obchodoch v zahraničí. Teraz si vyberajú témy fanúšikovia.
Riešiš hlavne slovenské výrobky, no kritika sa v poslednej dobe hrnie aj na rozdielnu kvalitu zahraničných výrobkov predávaných u nás, ktorých zloženie nie je totožné s tým, čo sa predáva napríklad v Rakúsku či Nemecku.
Vedeli ste napríklad, že úrady nemajú absolútnu kontrolu nad pôvodom zeleniny a ovocia, ktoré nakupujete? Vedeli ste o tom, že na Slovensku sú dovolené rakovinotvorné éčka, ktoré sú v iných štátoch zakázané, no u nás nimi kŕmime i deti, keďže ich obsahujú aj výrobky odporúčané pre deti? Vedeli ste, že výrobca nie je povinný uviesť všetky tieto prídavné látky na etikete výrobku?
Nikto nechce o týchto problémoch hovoriť nahlas, keď i najvyšší činitelia o nich dobre vedia, čo mám aj potvrdené. Iba na okraj: “Keď som naposledy kládol podobné otázky Ministerke pôdohospodárstva, zrušili verejnú diskusiu“.
Tak a teraz poďme na pokrytecké ukazovanie prstom na zahraničných výrobcov. Momentálne je veľkým hitom, v ktorom sa predbiehajú médiá, činitelia a po zvýšených preferenciách dychtiaci politici, poukazovať na zahraničných výrobcov, ktorí k nám dovážajú menej hodnotné potraviny…., nazvime to rovno pravým pomenovaním “ODPADOM“. Veď nikoho nenechá chladným fakt, keď nejaký „Nemčúr“ vyrába kvalitnejšie a predáva lacnejšie potraviny pre seba, ako pre nás. Pekne nás to štve a emociálne na nás zapôsobí akákoľvek informácia tohto druhu. Mám pre to jednoduché riešenie: “Nenakupujte tento odpad a on sa prestane predávať“. Každopádne naši politici sa rozhodli túto situáciu riešiť rázne, teda aspoň ústne na tlačovkách. Okrem sľubov a prázdnych vyhrážok sa však nič za desať rokov nevyriešilo a ešte to aj trošičku asi potrvá. Bohužiaľ, tu ide o známe „Zlodej kričí, chyťte zlodeja“. Považujem to iba za pokrytecké odpútavanie pozornosti od problémov vo vlastných radoch. Inak povedané, je to lacné odpútavanie pozornosti od slovenských potravinových škandálov, o ktorých pravdepodobne väčšina z nás nemá ani potuchy. Dnes však nebudem hovoriť iba o dvojitej kvalite potravín, ale o podvodoch, ktoré špekulanti a prihliadajúci sa nečinný štát, na nás denne páchajú. Ale iba na okraj, dvojitú kvalitu potravín sme tu mali už za komunizmu, keď sa vyrábali potraviny pre nás a potom kvalitnejšie, lepšie balené a často i lacnejšie pre export do zahraničia.
Dodnes si pamätám na príhodu, keď známi šli do zahraničia /Maďarska/ a kúpili si tam krásne balený dezert a pivo. Na oboch produktoch si fantasticky pochutnali a nakoniec zistili, že boli vlastne vyrobené u nás. Doma však tieto produkty k zakúpeniu neboli, pretože boli vyrobené iba pre export do zahraničia.
No a dnes tu máme podobnú situáciu, keď sa linka v jednej “slovenskej” mliekarni, vyrábajúcej jogurty, prepne na akýsi nočný režim a začnú sa vyrábať kvalitnejšie jogurty pre export. Škoda, že nemôžem povedať, že je to „naša“ mliekareň, keďže sa nachádza v zahraničných rukách, ale je tu príklad aj jednej inej „našej„ mliekarne nachádzajúcej sa v panoráme našich vzácnych hôr, ktorá dováža z Poľska nekvalitné maslo, prebaľuje ho do svojich obalov a vydáva za vyrobené na Slovensku.
Alebo môžem poukázať na inú mliekareň, ktorá vyváža syry do Holandska, tam sa premenia na “holandské syry“ a opätovne dovážajú a predávajú pod týmto označením na Slovensku. Tu nejde o nejaký EAN kód 858, alebo o zavádzajúce dobrovoľné označenia, mätúce snáď každého z nás, ale o hrubý podvod na spotrebiteľoch. Aby som nebol iba pri mliečnych výrobkoch, vedeli ste, že na našich trhoch sa predáva možno aj toxická zelenina, ktorá sa ako vyradená dováža zo zahraničia z Maďarska a Poľska a následne sa na objednávku dováža na slovenské trhy, kde sa ďalej predáva ako prebytková zelenina zo záhradiek? Vie o tom šéf potravinovej kontroly, sú v tom zapletení lokálny kontrolóri, sklady a celá mafia zeleninových vekslákov. Upozornili na to vďaka mojim zisteniam média….no a čo sa zmenilo? Nič. Za “prúšvih“ takého celoštátneho rozsahu by v zahraničí padali hlavy zodpovedných činiteľov, za neschopnosť riadenia svojich inštitúcií, ktoré nás majú chrániť. No na Slovensku je to asi v poriadku. Ideme ďalej? Myslíte si, že keď ako správny národovec nakupujete iba slovenské produkty, označené ako slovenské, tak sú slovenské? Pod rúškom tmy sa z poniektorých zahraničných produktov prebalením stávajú u nás slovenské. Aké jednoduché, veď stačí iba objednávka z reťazca, ktorú je potreba kvôli zisku neodkladne pokryť. Tak čo? Ešte stále vás trápi iba dvojitá kvalita dovážaných potravín?
Videla som, že si na svojej fb stránke „Testy potravín“ avízoval testovanie Spišských a iných párkov. Mohol by si nám priblížiť čo to všetko obnáša? Aký je postup ? A prečo vlastne chceš identifikovať DNA mäsa použitom v párkoch?
Áno, pripravujeme testy párkov, ale nielen od domácich výrobcov, ale aj tých zahraničných. Radi by sme otestovali naše najkvalitnejšie Spišské párky, ako aj tie zahraničné, kde sa systémom náhodného výberu zameriame napríklad na párky Frankfurtské a Viedenské. Cieľom je vykonať taký druh testov, ktorý by mal vykonávať v podstate štát, ale v tejto otázke zjavne tak trošku zlyháva. Preto sa na testy musia skladať finančne dvakrát samotní spotrebitelia. Prvý krát si už služby testovania potravín platia vo forme daní, ale keďže sa štátne orgány rozhodli vykonať iba pár základných testov a iba na pár vzorkách určitých výrobcov, my sme sa rozhodli plniť ich povinnosť a vykonať testy všetkých registrovaných výrobcov s licenciou pre výrobu Spišských Párkov a rozšírili sme to aj o spomínané zahraničné produkty. U Spišských Párkov štátny orgán iba pokrytecky vykonal kontrolu, aj to pod tlakom a zároveň ako alibi po zverejnení testov vo verejnoprávnej RTVS. Registrovaných výrobcov Spišských Párkov je na Slovensku 18, na to však šéf Veterinárnej Správy pán Bíreš, ako aj Ministerka Pôdohospodárstva pani Matečná, akosi pozabudli, keďže testy vykonali iba na oko u pár výrobcov.
Samozrejme, naše testovanie bude zamerané nielen na slovenských producentov, ale aj na zahraničných producentov, pretože práve u týchto zahraničných produktov nie sú totiž dané tak prísne normy, ako u produktov domácej výroby a už vôbec nie, ako u našich licenčných Spišských párkov.
To, aké mäso jednotlivé párky obsahujú, je možné zistiť najlepšie prostredníctvom DNA testov.
Na tieto testy sme sa rozhodli využiť nezávislé laboratória NPU v Nitre s expertmi na danú problematiku, ktorí sú ľudovo povedané „Potravinoví Sudcovia“, čiže súdni potravinoví znalci.
Títo znalci musia mať vzorku neustále pod osobnou kontrolou a to sa im darí naplniť práve v spomínaných priestoroch Fakulty biotechnológie a potravinárstva SPU v Nitre, kde väčšina z nich aj zároveň vyučuje budúcich profesionálov. V prípade, že nie je možné analyzovať vzorku v priestoroch Fakulty biotechnológie a potravinárstva SPU v Nitre, vzorku anonymizujeme a pošleme ju do jedného, alebo viacerých akreditovaných laboratórií doma, alebo v zahraničí.
Relácia Testy Potravín vznikla ako riešenie potravinových škandálov, odhaľovaných na základe výpovedí zamestnancov, zverejňovaných v relácii Patrick Linhart Bez Cenzúry. Podozrenie, že sa v párkoch z Nemecka nachádza napríklad perie, alebo že sa v poniektorých nachádzajú hlodavce, práve prišlo od bývalých zamestnancov viacerých podnikov. Práve preto to ideme vyvrátiť, či potvrdiť prostredníctvom testov, ktoré budú férové, objektívne a celoplošné. Nebudeme sa zameriavať iba na jednotlivých určitých výrobcov, ale na viacerých naraz. To je práca Štátnej Potravinovej Kontroly, ktorá bohužiaľ podľa môjho názoru zlyháva. Preto sme sa rozhodli vykonávať testy každý mesiac, bez nároku na odmeny a na úkor nášho osobného času. Potrebujeme však sponzorov. Tu sme kvôli udržaniu nezávislosti zvolili pomoc samotných spotrebiteľov, ktorým záleží na odhalení tajomstva zloženia potravín. Finančné prostriedky sú dobrovoľné a suma ľubovoľná, financie budú využité iba na pokrytie výrobných nákladov, ako je napríklad nákup testovacieho materiálu.
Aký máš názor na produkty s označením „BIO“ ?
Myslím, že Bio výrobky sú kontrolované viac než „Chemo“, takže mám v nich väčšiu dôveru. Ale ešte väčšiu dôveru vkladám do vybraných malých lokálnych poľnohospodárov. Tí nemajú na to finančné prostriedky, ani trpezlivosť, prejsť prísnym byrokratickým procesom pre registráciu práva použitia označenia Bio. No ja pevne verím, že ich plodiny sú v mnohých prípadoch i kvalitnejšie. Preto radšej podporím ich, než odoslať peniaze Bio-pestovateľovi niekde do Španielska, či Nemecka.
V čom vidíš problém palmového tuku? Je naozaj taký škodlivý alebo je to len strašiak a marketingový ťah, aby sa lepšie predávali iné „tuky“ ?
O škodlivosti palmového tuku sa vedú mnohé diskusie. Ja nie som výživový poradca, ani lekár, takže sa budem vyjadrovať na túto tému iba ako spotrebiteľ a potravinový kritik. Pokiaľ viem, nie je palmový tuk jeden ako druhý. Záleží na tom, z čoho sa presne vyrába. Každopádne mi nechutí ani z nostalgie napríklad taká dnešná Horalka, pretože sa v nej nahradil tuk práve palmovým. Takže nostalgiu vo mne vyvoláva iba jej obal, no nie vnútro. Nekupujem nič, čo obsahuje „Palmáč“. Každopádne, nebezpečenstvo použitia palmového tuku, ktorý je firemnou voľbou pre zníženie výrobných nákladov a tým pádom aj zvýšenia profitov (inak by bol použitý tuk kokosový), nespočíva iba v zdravotnom riziku. V mojom prípade skôr pozerám na ekológiu, devastáciu pralesov, ktoré sa denne vyrúbavajú kvôli rýchlo rastúcemu obchodu s lacným „Palmáčom“, ako i likvidáciu všetkých živočíchov, ktoré doplácajú na chamtivosť spoločností po vyšších ziskoch. Zrejme si neuvedomujú, že nie sme na tejto planéte sami a nepatrí iba nám, ľuďom. Spotrebiteľ si musí uvedomiť, že kúpou akéhokoľvek výrobku, obsahujúceho „Palmáč“, sa stáva spolu-vrahom pár tvorov a podporuje zamorenie ovzdušia, ktoré dažďové pralesy filtrujú.
Trošku zabrdnem do témy „Éčka“. Nie všetky éčka sú škodlivé, ako si podľa teba bežný spotrebiteľ môže zistiť či v zložení jeho obľúbeného výrobku nie je škodlivé aditívum a ako vôbec docieliť to, aby sa ľudia nebáli čítať zloženie, v strachu, že nebudú môcť absolútne nič jesť, keďže všetko je škodlivé?
Éčka sú iba pod-kategóriou prídavných látok. Všetky prídavné látky škodlivé nie sú. Je potreba odlišovať veci prírodné a zdraviu prospešné, prírodné a zdraviu nie veľmi prospešné a veci chemicky vyprodukované – neprírodné. Inak, vedeli ste fakt, že väčšina neprírodných prídavných látok je vytváraná napríklad pomocou GMO? Ale teraz úprimne. Je lepšie zavraždiť celosvetovo ročne milióny mladých teliatok, alebo vyrobiť niečo pre vyzrážanie syra z GMO? Na škodlivosť, či neškodnosť prídavných látok existuje niekoľko mobilných aplikácií. Pamätať si ich vyše 300 nie je možné, avšak mobilná apka to urobí za nás. Teda aspoň z časti a vysvetlím prečo. Takto sa dá riešiť dilema a obavy zo škodlivosti, či neškodnosti zloženia u väčšiny výrobkov. Väčším problémom je EÚ legislatíva, ktorá povoľuje neuvádzať všetky prídavné látky v zložení výrobku. Pokiaľ sa totiž používajú kvôli zjednodušeniu výrobného procesu, čo je iba krajšie pomenovanie pre „zvyšovanie zisku“, tak uvedené na obale byť nemusia. Vedeli ste napríklad, že zemiakové lupienky sú máčané v dvoch , a to v nie práve najzdravších, chemikáliách kvôli farbe a chrumkavosti? A na obale pritom nič uvedené nenájdete….
Tejto problematike sa priamo venuje aj moja relácia, ktorá je o výrobe priemyselných potravín a ktorá aj bola pravidelne vysielaná vo vyše päťdesiatich lokálnych televíziách.
Po týchto všetkých informáciách sa človek môže začať mierne strácať, palmový tuk je skoro všade, éčka tiež, čo teda ješ ty? Ako vyzerá podľa teba dokonalý obed či večera?
Presne s týmto nápadom ma v súčasnosti oslovila TV Markíza. V reportáži Reflex vysvetlím, ako nakupovať, čomu sa pri nákupoch vyvarovať a podľa čoho volím dané výrobky. V obchode sú vystavené i mnohé nástrahy. Obchody nepredávajú iba zdravie ukryté v krabičkách. Veď si tam kúpite aj napríklad cigarety 🙂 Každopádne, človek musí niečo jesť. Ja preferujem podporu lokálnym výrobcom a pestovateľom, ale aj tých musíme selektovať a neskočiť na všetko. Pokiaľ sa potravina neprodukuje lokálne, nakupujem bio-produkty, ale hlavne značky, ktorým verím. Budúcnosť nie je o ničom inom, iba o dôvere ľuďom a značkám, ktoré nás nesklamali. Medzinárodným (p)otravinovým koncernom už odzvonilo, preto investujú miliardy do manipulácie verejnej mienky. Pokiaľ mi napríklad ponúkne zdravú polievku taká Vitana, alebo Knorr, či čokoládu s „Palmáčom” korporácia Nestlé, alebo v cukre máčaný „zdravý“ šalát Mc Donald, vtieravý kolový nápoj s fosforečanmi a fruktózou Coca-Cola, iba sa pousmejem. Inak, Colu mám uloženú tam, kde podľa mňa aj patrí, medzi čistiacimi prostriedkami na WC. A keď sme u tých WC, tak MC Donald využívam iba ako Verejné Záchody, pretože sú ekologické :). Poniektorým firmám neverím ani „Dobrý Deň“ a človek si volí to, čo konzumuje a čim je, on sám.
Pokiaľ sa chcú čitatelia dozvedieť viac, môj email, ako aj moje mobilne číslo je verejne, nájdete ho na verejnom profile.
Toto bol pre veľa ľudí dosť „raw“ rozhovor. Čo by si na záver odkázal čitateľom?
Nech pri nákupoch premýšľajú a podporujú tým samých seba.
Patrickovi ďakujem za rozhovor a prajem veľa síl a úspechov v boji s veternými mlynmi. Verím, že veľa vecí je aj v našich rukách, a že v konečnom dôsledku sme to my, čo rozhodujeme o tom, aká bude ponuka produktov v obchodoch. Je to len na nás.
Už teraz sa môžete tešiť na ďalší inšpiratívny rozhovor 🙂