Trio z Južnej Ameriky
Quinoa, Cañihua, Amarant
Čo to vlastne je Quinoa ?
Quinoa po kečuánsky kinuwa znamená “matka zrno” alebo aj inak nazývaná “zlaté zrno Inkov”, pochádza z Ánd konkrétne z Peru Bolívie a Čile. Nie je to obilnina ako si veľmi vela ľudí myslí, ide o takzvanú pseudo obilninu, ktorá má blízko k repe alebo špenátu 🙂 V kuchyni má využitie podobne ako ryža, pšenica alebo kukurica, preto si ju ľudia často mýlia s obilninou.
Neobsahuje lepok, takže je ideálna pre celiatikov a taktiež veľmi hodnotná ingrediencia pre ľudí, ktorí sa stravujú zdravo. Sfarbenie týchto mini zrniečok môže byť od bielej, žltej cez sivastú, hnedú, červenú až po čiernu o veľkosti od 1 do 3 milimetrov.
Má naozaj veľmi veľké možnosti využitia. Je bohatým zdrojom proteínov, vitamínov E a B, vlákniny, fosforu, železa aj horčíka, tak isto aj esenciálnych aminokyselín. Obsahuje málo tukov a je výborná na trávenie. Má to však jeden háčik, aby ste si vedeli Quinoa skutočne vychutnať so všetkými jej pozitívami, je nutné ju dobre pripraviť.
Na Slovensku sa Quinoa teší pozornosti už niekoľko rokov, no veľmi veľa z jej fanúšikov vôbec nevie ako ju správne pripraviť. Aby sme ju zbavili saponínov, ktoré obsahuje šupka, je nutné ju najprv poriadne poumývať. Saponín je látka, ktorá spôsobuje penenie pri varení a horkastú chuť Quinoa a možné problémy s trávením. Preto pred každou prípravou si dajte naozaj záležať na tom, aby ste ju dobre prepláchli. Quinoa sa neodporúča namiesto preplachovania máčať, pretože by sa spomínané toxíny dostali do celého zrniečka. Netreba sa však báť, podrobný postup prípravy Quinoa aby bola zbavená saponínov nájdete TU. Všimla som si, že niektorí predjcovia uvádzajú, že Quinoa je pre Európsky trh zbavovaná saponínu, no na obale žiadnej som to nenašla. Dôkazom toho, že to veľmi pravdepodobne nebude pravda je aj to, že keď ju varíte pení a ak ju nepremyjete ostane horkastá. Samozrejme vždy je lepšie kupovať ju v Bio kvalite.
Quinoa a ja.
Je to ingrediencia, ktorá u nás doma nesmie chýbať. Prvý krát som sa s touto pseudo obilninou stretla u mojich svokrovcov. Moja svokra je výborná kuchárka a veľmi veľa ma naučila. Quinoa má nezameniteľnú orieškovú chuť a jemnú vôňu, ktorá ma úplne dostala. Má naozaj veľmi veľké možnosti využitia a ja sa Vás pokúsim inšpirovať, aby ste sa nebáli ju zaviesť do svojho jedálnička, či už na slano alebo na sladko.
Cañihua.
Je ďalším pokladom z Ánd, prirodzene bezlepková a ešte menšia než jej blízka príbuzná Quinoa. Je dokonca nutrične hodnotnejšia a môžete ju využiť naozaj všade. Hodí sa tak do slaných pokrmov ako aj do pečenia a rôznych dezertov. Skvelou správou je, že obsahuje oveľa nižšie množstvo saponínu ako Quinoa. U nás je zatiaľ menej známa, no zoženiete ju už aj v kamenných obchodoch.
Cañihua má u nás doma čestné miesto a veľmi rada ju používam napríklad do pečenia. Dodáva koláčom zaujímavú vôňu aj chuť. Zháňa sa o niečo ťažšie ako Quinoa, ktorej je naozaj dnes už dostatok aj v bežných obchodoch. Múku z Cañihua si kupujem cez internet, no ceny za ňu sú u nás na môj vkus premrštené.
Amarant alebo Kiwicha.
Do tretice tú máme príbuznú predošlých dvoch pseudo obilnín. Táto je z nich najmenšia, no najvýživnejšia. Obsahuje niekoľko násobne viac proteínov ako mlieko a je tiež bohatá na vápnik, železo a fosfor. Chuť je podstatne výraznejšia ako má Quinoa alebo Cañihua. Dostať ju aj v pufovanej forme a tu sa už naozaj medze fantázii nekladú. Amarant tiež neobsahuje lepok, preto sa môže tešiť popularite aj medzi celiatikmi.
Amarant používam vo svojej kuchyni veľmi rada, amarantová múka, pufované zrnká, vločky, ale aj klasické zrniečka amarantu, máme doma vždy.
Všetky tieto pseudo obilniny sú označované ako super plodiny. Obsahujú tiež Lyzín, čo je jedna z esenciálnych amino kyselín, pre človeka veľmi potrebná a ktorú si náš organizmus nie je schopný sám vytvoriť. Lyzín napomáha vstrebávaniu vápnika.
